Obec Šútovce leží asi 10 km severozápadne od okresného mesta Prievidza na styku Malej Magury s nitrickým výbežkom Hornonitrianskej kotliny na hornom toku Trebianskeho potoka. Svojím katastrálnym územím susedí s mestom Bojnice - svetoznámymi kúpeľami.
Obec Šútovce je zemianska osada z 12. storočia. Pôvodne tvorili obec dve samostatné osady - Horné a Dolné Šútovce. Obec vznikla v roku 1922 spojením Dolných a Horných Šútoviec.
Prvá písomná správa o obci je z roku 1310. V tom čase boli jej vlastníkmi Diviackovci, neskôr Rudnayovci a ďalšie šľachtické rody, až nakoniec Pálfyovci. V roku 1553 ako daňový základ za Ujfalusiovcov tvorili osadu 3 porty. V roku 1675 tvorilo osadu 14 poddanských a 2 želiarske rodiny s počtom 96 duší. V roku 1778 mala osada 220 obyvateľov. Zamestnaním bolo obyvateľstvo väčšinou roľníci a nádenníci. Osada bola známa rozvinutým ovocinárstvom, ktoré bolo jedným z hlavných príjmov pre obyvateľstvo, najviac rozšírené boli čerešne.
Vznik osady sa predpokladá už v 14. storočí, k ich existencii v tomto rannom období však jestvujú len nepriame doklady. Priamo na obec sa vzťahujú až písomnosti od 16. storočia. Dolné Šútovce boli neustále v závislosti niekoľkých šľachtických rodov. Osadu v roku 1553 reprezentovali 3 porty. V roku 1675 mala 9 poddanských usadlostí a 1 želiarsku rodinu, celkom 77 obyvateľov. Zamestnaním boli obyvatelia roľníci a nádenníci. Muselo tu prevládať poľnohospodárstvo, pretože historickým symbolom obce je od 18. storočia vodorovne položená kosa. Nakoľko do II. svetovej vojny okrem poľnohospodárstva neboli iné pracovné možnosti, odchádzali obyvatelia za prácou do cudziny.
Katastrálna výmera obce je 7,08 km2. Nadmorská výška sa pohybuje od 375 do 425 m. V roku 1948 bol v obci vybudovaný vodovod. Autobusová doprava bola do obce zavedená v roku 1954. Elektrifikácia bola dokončená až v roku 1960. V chotári obce sú zásoby štrku. Ťažba v lome začala v roku 1960.
V obci dnes jestvujú tri kaplnky: Nepoškvrneného srdca Panny Márie z roku 1908 - Dolné Šútovce, Panny Márie z roku 1920 - Horné Šútovce a malá kaplnočka Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je z kaplniek najstaršia - postavená ešte pred rokom 1900, ako aj Kultúrny dom - bývalá miestna Ľudová škola, ktorá bola postavená tiež pred rokom 1900 (asi v roku 1890) .
Pri návrhu erbu obce sa vychádzalo z tej skutočnosti, že obe pôvodne samostatné obce mali v minulosti historické symboly. Dolné Šútovce na najstaršom známom pečatidle v 18. storočí používali ako svoj obecný znak kosu, Horné Šútovce v tom istom čase kľúč. Čo však vyjadruje kľúč na pečatidle obce z 18. storočia nie je zatiaľ známe. Zaujímavé je mladšie pečatidlo Horných Šútoviec zo začiatku 19. storočia, na ktorom symbol obce zobrazuje Pannu Máriu. Pečatidlo s patrónkou obce nie je dôkazom toho, že tu jestvoval kostol Panny Márie na začiatku 19. storočia, ale oveľa skôr - ešte pred 18. storočím. Je totiž pravidlom, že pôvodným symbolom obce najčastejšie býval cirkevný motív - patrón farského kostola. Ten sa neskôr zamenil za svetské znamenie - spravidla na zamestnanecký symbol. V 19. storočí, v období silného úpadku heraldickej tvorby sa mnohé obce veľmi často vracali k svojmu pôvodného znameniu - k cirkevnému symbolu. Takýto vývoj sa predpokladá aj v Horných Šútovciach. Z toho vyplýva, že pôvodným symbolom Horných Šútoviec bola patrónka obce Panna Mária, ktorú na začiatku 18. storočia obec vystriedala novým znakom - kľúčom. V duchu domácich zvyklostí sa v 19. storočí obec opäť vrátil k pôvodnému symbolu - k cirkevnému motívu. Pečatidlo s Pannou Máriou obec používala určite až do začiatku nášho storočia a definitívne sa vylúčilo v roku 1910 nápisovou pečiatkou. Pri uvažovaní o erbe dnes už spoločnej obce Horných a Dolných Šútoviec sa považovalo za najprijateľnejšie použiť za erb štít s oboma súvekými symbolmi obcí kľúčom a kosou.
